Jedno predvalentínske doobedie sme sa rozhodli navštíviť už spomínané Záhorie. Počasie nám síce nevyšlo aké sme chceli, ale ani to nás neodradilo. Našu plánovanú trasu sme rozšírili o Marianku, kde sa nachádza pútnicke miesto a BIO farmu za Stupavou. Z plánu nám nakoniec odpadli Jakubovské rybníky, ktoré sme si nechali na leto.
je najstaršie pútnické miesto na Slovensku a prvé mariánske pútnické miesto v celom Uhorsku. Za čias Márie Terézie obec preslávil bridlicový lom, z ktorého výrobky sa využívali v celej monarchii. Svedkom pravekých dôb je nálezisko hradiska v blízkych lesoch. Po dlhé roky ústne tradovaná legenda prenášala odkaz o vzniku tohto svätého miesta. Istý mních pustovník pre seba vyrezal z dreva sošku Panny Márie. Počas pohanského povstania v roku 1 038 sa ju pred zničením pokúsil zachrániť a tak ju skryl do dutiny stromu. Zaujímavý je spôsob, akým sa soška opäť našla. Miestnemu zbojníkovi sa narodili ťažko postihnuté deti. Rozhodol sa, že zmení svoj doterajší spôsob života a stane sa čestným človekom. Vo sne sa mu zjavila Panna Mária a ukázala mu konkrétne miesto v lese. Zbojník sa tam naozaj vybral, vykopal tam drevenú sošku a taktiež narazil na prameň. Jeho deti po vykúpaní v tomto prameni vyzdraveli. Odvtedy neporušil svoj sľub a venoval sa službe Božej. 
Salaš nájdete kúsok za Stupavou smerom na Lozorno. cca 3 km za Stupavou uvidíte po pravej strane veľkú trafostanicu, nie pri nej, ale na ďalšej odbočke odbočíte doprava na lesnú cestu. Je to príjemné miesto pre výlet s deťmi alebo stretnutia s priateľmi. Deti sa určite potešia ovečkám, kozičkám a koníkom a ich rodičia zase ocenia malé ihrisko s dreveným domčekom. V rámci areálu sú prístupné aj dve ohniská s možnosťou rezervácie na súkromné opekačky. Husté rozsiahle trávnaté plochy pri týchto táboriskách sú ideálne na športové hry, alebo si môžete len tak rozprestrieť deku a vylihovať. Keď dostanete hlad a chuť na všetky možné druhy halušiek aj so žinčicou, prípadne dobrú cesnačku v bosniaku, stačí premiestniť sa k stolu do reštaurácie s terasou. Okrem tradičných slovenských múčných jedál je v ponuke klasický guláš a guláš baraní. Neoddeliteľnou súčasťou každého salašu je aj udiareň, kde sa vyrábajú syry, ktoré je možné objednať si priamo z jedálneho lístka.
- Cerová - Veterná elektráreň, zrúcanina hradu Korlátka
Tento veterný park sa nachádza na Vápenkovej skale, v miestnej časti obce Cerová - Rozbehy. Je to prvá veterná elektráreň postavená na Slovensku, ktorá je v prevádzke od augusta 2003. Elektráreň tvoria styri veterné turbíny, ktorých výška je 76 metrov a priemer vrtule je 47 metrov. Celková výška jedného veterného mlynu je 100 metrov. Výkon turbín je v závislosti od rýchlosti vetra 3,5 - 16 m/s, 200 až 660 kW. Predpokladaný výkon pokryje spotrebu pre 1500 domácnosti a dokáže ušetriť prírode produkciu CO2 o 3270 ton ročne.Na úbočí vrchu, kde sú postavené veterné mlyny sa nachádza zrúcanina hradu Korlátka s výhľadom na celú dolinu.
- Brezová pod Bradlom - Mohyla M.R.Štefánika
Mohyla bola postavená v rokoch 1927 - 28 podľa projektu architekta D. Jurkoviča. Stojí na vrchu Bradlo vo výške 543 m nad morom. Od roku 1968 je mohyla národná pamiatka. Charakteristická bielo sa skvúca terasovitá stavba so štyrmi obeliskmi predstavuje typickú čistotu architektonického prejavu Dušana Jurkoviča v zosúladení s okolitou krajinou. Celá stavba je postavená z travertínových blokov. Po čelných a bočných schodištiach sa dá vykráčať až k hrobu velikána našich národných dejín. Z celého pomníka je krásny výhľad do kopaničiarskeho kraja.
História obce je nerozlučne spätá s liečivými prameňmi nachádzajúcimi sa na jej území, ktoré ju urobili všeobecne známou, nielen na území Slovenska. Vznik názvu Smrdáky je zaujímavý. Podľa historických dokumentov sa osada kedysi volala po slovensky Nová Ves (Villa Nova). Terajšie meno dostala od zapáchajúcich minerálnych prameňov. Keď sa roľníci z príležitosti výročia jarmokov schádzali v susedných mestách, tých, čo prišli z Novej Vsi prezývali „Smrdáci“. Toto meno sa potom tak vžilo, že nahradilo predošlé meno osady. Prvá písomná zmienka o kúpeľnom mieste v Smrdákoch bola uvedená v urbári z roku 1617. Vydal ho vtedajší zemepán Majtény - Novák. Slovenský polyhistor Matej Bel vo svojom známom diele Notitia Hungariae Novae Historicogeographia (Historické a zemepisné znalosti o súvekom Uhorsku) z roku 1740 spomína kúpeľnú dedinku Smrdáky a prvýkrát opisuje použitie minerálnej sírovodíkovej vody na liečebné účely. V roku 1763 úradný lekár Ján M. Gottmann pripravil rozbor smrdáckych vôd, v ktorom poznamenal, že v budúcnosti by v okolí týchto vôd mohli vzniknúť kúpele. Veľmi významná je medicínska dizertačná práca hlavného lekára Jozefa Callasa Nagya o kúpeľoch Smrdáky (Thermarum Büdösköensium, 1840) posudzovaná na Viedenskej univerzite. Okrem chemického rozboru vôd, ktorý robil nitriansky lekárnik František Lang Adolf, sú v nej aj indikácie – zoznam chorôb, ktoré sa tu úspešne liečili už pred vznikom kúpeľnej inštitúcie. Na prvom mieste sa spomínajú rôzne kožné ochorenia, ako opar, herpes, lišaje a pod.
- Šaštín-Stráže - Bazilika Panny Márie Sedembolestnej
Život Šaštína-Stráží je úzko spätý s národnou svätyňou, bazilikou (basilica minor) Panny Márie Sedembolestnej, hlavnej patrónky Slovenska. Jej pôvod siaha až do roku 1736, kedy začali terajšiu baziliku stavať podľa plánov Mateja Vépiho aj spolu priľahlým kláštorom rehoľníci svätého Pavla - pavlíni. Dnes je kláštor a bazilika v správe saleziánskej rehole. Počas pútí, najmä, na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej (15.septembra), mesto a baziliku navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov. Pútnici však prichádzajú počas celého roka, a to nie len zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, najmä susedných krajín. Bazilika je úzko spätá so sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564, ktorej uctievanie povolil v roku 1732 arcibiskup Imrich Esterházy. Jedná sa o neskorogotickú podunajskú prácu neznámeho autora. Je umiestnená na neskorobarokovom oltári a stala sa základom pre tzv. šaštínsky typ piet. Maliarska výzdoba baziliky nesie rukopis Jeana Josepha Chamanta a Lukáša Krakera.
- Veľké Leváre - Habánsky dom
Táto obec je jedinečná pozrouhodným stavbami, ktoré tu zanechali Habáni - príslušníci sekty anabaptistov-novokrstencov, ktorá vznikla začiatkom 16. storočia v alpských krajinách. Habáni významne ovplyvnili spôsob života obce Veľké Leváre a tunajších obyvateľov. Z historických pamiatok je taktiež zaujímavý miestny kaštieľ a kostol. Podľa viacerých nálezov, boli Veľké Leváre osídlené už v neolite a obec s okolím patrila do Veľkomoravskej ríše. V roku 1371 sa v dostupných listinách obec spomína ako stanica, ktorou prechádzali kupci a trhovníci. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1378.Obec Veľké Leváre leží na mieste, historicky významnej obchodnej cesty, jej minulosť je zaznamenaná ako osada lukostrelcov, sídlo stráže a ochrany hraníc a jej vznik podmienila potreba zaistiť ochranu hraníc vtedajšieho štátneho útvaru pred nájazdmi nepriateľov a zaistiť bezpečnosť obchodnej cesty, ktorá viedla zo západu a severu do Bratislavy a ďalej na juh. V týchto listinách je obec spomínaná ako Villa sagittariorum - osada lukostrelcov. Obyvatelia obce sa zaoberali remeslami, vytvorili 10 vlastných cechov. Obec postupne získala viaceré práva a od roku 1744, kedy sa stala mestečkom i práva jarmočné, trhové, mýtne, ale i právo hrdelné.
